Enuréza, enkopréza, obstipácia. Čo s tým?

Enuréza, enkopréza, obstipácia.

Pod týmito cudzími slovami sa skrývajú problémy detí s vyprázdňovaním, ktoré  často potrápia nielen deti, ale aj rodičov.

enuréza- jedná sa o pomočovanie, denné či nočné. Môže ísť o tzv. primárnu enurézu, kedy ešte dieťa nezvládlo nácvik toalety , i keď vekovo by malo byť na to pripravené. Druhým prípadom je tzv. sekundárna enuréza, ktorá vzniká po období, kedy už dieťa malo nácvik zvládnutý a vracia sa akoby vývojovo o krok späť.

enkopréza- ide o pokakávanie. Takisto sa delí na tzv. primárnu, to je od narodenia a sekundárnu, ktorá nastáva po období, kedy už dieťa chodilo na nočník.

obstipácia- dieťa zadržiava stolicu. Odmieta sa vykakať, napriek bolestiam bruška a evidentnému tlaku. Má tendenciu potláčať proces vyprázdňovania.

                Tieto problémy sú často sprevádzané nervozitou rodičov, hlavne u sekundárnych typov. Rodičia majú pocit, že to deti robia naschvál, zdá sa im, že dieťa nie je ochotné spolupracovať. Strieda sa odmeňovanie s trestami, rodičia sa snažia dieťa motivovať po dobrom aj po zlom. Bežným procesom vyprázdňovania sa začne venovať extrémna pozornosť, čo často vedie k upevneniu problému.

Prvá návšteva väčšinou vedie k pediatrovi, ktorý by mal vylúčiť organickú príčinu. Pri enuréze sa môže jednať o porušenú funkciu vazopresínu, ktorý reguluje tvorbu moču. Neodporúčame však žiadne drastické vyšetrenia, ktoré môžu deti traumatizovať. Bolo by vhodné vyhnúť sa aj rôznym preháňadlám a čípkom, na ktoré si dieťa môže ľahko zvyknúť a naruší sa tak prirodzený proces vyprázdňovania. Na mieste samozrejme je úprava stravy a pitného režimu.

 Ako Vám môže pri týchto problémom pomôcť psychológ? Ak je vylúčená organická príčina, psychológ pátra po príčinách v psychickej oblasti. Bude nás zaujímať, kedy problémy nastali, čo im predchádzalo, či si dieťa zažilo nejaké stresujúce či konfliktné situácie doma či mimo domu, ako reagujete na jeho prejavy sebapresadenia sa, atď.

Na enurézu, enkoprézu a obstipáciu sa dá nazerať ako na symptóm, ktorý maskuje a manifestuje potreby dieťaťa. Dieťa väčšinou prešľapuje v tzv. separačno- individuačnom procese a my mu musíme pomôcť urobiť krok vpred. Nezameriame sa teda na cikanie a kakanie, ale vedieme rodiča k pochopeniu potrieb dieťaťa, k ich preskúmaniu a dosýteniu . Tí najbližší sú pri procese veľmi dôležití. Môžeme dieťaťu ponúknuť terapiu hrou a rodičov budeme sprevádzať výchovnými opatreniami, ktoré môže zaviesť v domácom prostredí a medzi ktoré patrí:

• filiálna terapia v rodinnom prostredí s matkou
• podporiť spontánnu hru s pieskom, blatom, spontánny pohyb. Vyhnúť sa trestaniu, ak dieťa niečo rozleje alebo pokazí
• v komunikácii s dieťaťom dávať možnosť voľby, podporovať jeho autonómiu a spontánnu aktivitu
• komentovať afekty zlosti, nebrzdiť hnev a jeho potrebu sebapresadzovania sa
• podporovať hru a aktivity s otcom

            Ak Vás trápia vyššie spomínané problémy, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu pre Vás a radi Vám pomôžeme nájsť cestu.

Mgr. Silvia Šabová, psychológ CPPPaP Myjava